Den 25 - Bangkok a odchod

SAWADI

(Sawadi-ka znamena pozdrav, ak sa zdravi zena, a Sawadi-k(r)ap pokial zdravi muz)

Nas posledny den v Thajsku zacina o 5:00 rano, ked nas vysadi VIP bus na severnej stanici a konci 23:40 (+30 minutove meskanie) odletom do Curichu, a nasledne do Budapeste (a nasledne do Londyna). Celkom dlhy zaverecny den nam vezme vsetky sily a budeme sa este chvilu spamatavat z tejto "dovolenky" 8-)

Ale naspat do Bangkoku. Na ulici Kao San hladame ubytko, aspon na sprchu a zlozenie si veci (kedze spat tu uz nebudeme). Ulicu nespoznavam, je tu prazdno. Normalne tu byva tisice ludi a stankov. V tuto rannu hodinu stretavame len monkov (mnichov), ktory takto z rana chodia s kovovu nadobou po ulici a zbieraju od ludi jedlo (uz som pisala, ze oni si sami varit nemozu). Aj od nas si jeden jedlo bez slov vypyta, darujeme mu aspon co mame (susienky z VIP busu). Zo desat hostelov nas vyprevadi, ze maju plno, kym konecne narazime na jeden s volnou izbou. Na recepcii nas vita upraveny ladyboy. 

Prejdeme sa peso a potom lodkou (lodky tu funguju ako MHD) ku kralovskemu palacu, ale Thajci nie su ziadne ranne ftacata a otvaraju az o 8:30. Vyckavame v kaviarnicke pri bageli s vajickom. Lonely Planet informuje, ze komplex s leziacim buddhom otvaraju o osmej, tak ideme prv tam (tiez sa nastastie z LP dozvedame, ze nemame verit miestnym dobrakom, ktory sa snazia turistom nahovorit, ze miestne pamatky su prave dnes kvoli akemusi budhistickemu sviatku zatvorene a mame radsej ist s nim niekde nakupovat pripadne obhlidat nejake ine pamiatky s jeho doprovodom. Jedneho takeho stretavame po ceste a posielame ho kade lahsie). Pri vchode cvici skupinka tai-chi, inak je este v komplexe prazdno. Prechadzame pomedzi farebne, bohato zdobene "chedi" (kuzelovite vysoke stavby) s otvorenou pusou. Je tu snad najviac zlatych buddhov nastavanych vedla seba v stlporadiach, co sme doposial videli. A obovitansky leziaci Buddha v jednom z chramov, to je na panoramaticku fotku. Ake neskutocne veci tito inak celkom chudobni ludia dokazu postavit... 

Dalej ideme prelozit 218 tisic metrov stvorcovych komplexu Kralovskeho palacu, ktory je ohradeny dvoma kilometrami bielych hradieb. Postaveny bol v 1782, ale opravovany a renovovany je dodnes. Aj sme videli maliara, ktory obnovoval zlaty nater na ruchach hlavnych postav Ramakienu (Ramayany), ktora je cela graficky vyobrazena v stlporadiach okolo palaca. V budove Royal Monastery je smaragdovy buddha (ako som uz niekde spominala, tato socha bola premiestnena z chramu v Chiang Maii a tam namiesto nej dali "lacnu" jantarovu napodobeninu) na zlatom trone. Obliekaju ho podla rocneho obdobia do troch roznych kostymov (v thajsku maju leto, zimu a dazdove obdobie). V komplexe narazime aj na miniaturu Angkor Watu, zlate chedi, terasy so zlatymi postavami, cinske modre porcelanove misy s bonsaiimi, straz v bielych uniformach a so srandovnym zlatym retiazkom, ktory im drzi ciapku, a konci tesne pod spodnou perou. Na priamom slnku nas ale ani tak krasne a farebne stavby neudrzia dlhsie ako dve hodiny, a ideme sa naobedovat na miestny trh. Skusame cerstve rambutan (nieco ako lichee len vacsie) a mangosteen (?musim sa opytat Duriho ako sa to druhe ovocie volalo, ale viem ze mi nazov pripominal mangustu 8-)). 

btw nasla som peknu stranku o thajskom ovoci aj s fotkami : http://images.google.com/imgres?imgurl=http://www.knowphuket.com/Photos/fruit_full_mangosteen.jpg&imgrefurl=http://www.knowphuket.com/fruit.htm&usg=__IgSeaG0v0tvsAKR8nvPhZCbxGIw=&h=768&w=1024&sz=161&hl=sk&start=2&um=1&tbnid=iHWBMU0pu07-IM:&tbnh=113&tbnw=150&prev=/images%3Fq%3Dthai%2Bfruits%26hl%3Dsk%26client%3Dsafari%26rls%3Dsk-sk%26sa%3DX%26um%3D1

Lodkou sa zvezieme do cinskeho centra, kde je naozaj vsetko cinske. Dokonca sa aj na uliciach dohovaraju cinsky. Navstivime chram prevonany vonnymi tycinkami, stratime sa na cinskom trhu so vsetkym moznym, vonavym aj smradlavym, malym, velkym, farebnym, blistiacim sa, fadnym.... vyskusame jack-fruit, ale pripomina mi to smradlavy Durian (ine ovocie, ktore sme uz jedli v Hong-Kongu),  tak to nemilosrdne nechavame v kosi. Na rohu s cinskou medicinou kupujeme nejake masticky a zapad slnka si uzijeme pri "poslednej veceri" na Decku (doslova, je to restika postavena na mole a slnko zapada oproti na druhej strane brehu rieky poza budhisticky chram). 

Na nocnej ulici Kao San sa nam podari este minut zopar bahtov a smerujeme na letisko. 

KAPUN-KA (co v preklade znamena Dakujem).

KAPUN-KA za dalsiu krasnu dovolenku.